3 Grácie alias 3 Mušketieri

Jedného slnečného dňa, trom osobám napadlo, zájsť si na Šancovú. Jedna šla skontrolovať záhradu, druhá mierila na tanečné sály natáčať pre deti videa a tretia? Len jej tak skrslo v hlave, sadnúť na bicykel a previesť sa. A tak sa stalo, že čisto nááááááááhodou sa na jednom mieste stretli tieto 3 osôbky. Z náhodného stretnutia sa stalo pravidlo a tak každé ráno, každá po svojej osi smerovala na Šancovú na spoločnú kávičku, aby predebatovali novinky, situáciu, zážitky... Jedna dofrčala na kolobežke, druhá sa dorútila závratnou rýchlosťou na bicykli s kvetovaným prúteným košíkom a tretia dbá na svoju kondičku, tak to dala pekne na pešo.  Raz si takto grácie sedia a pozerajú priestor na záhradnom posedení a začali rozoberať nedostatky, ktoré videli na budove. Tam diera, tam ošúchané lavičky, nenatreté stĺpy, opadajúca omietka... a viac potrebné nebolo. Dali hlavy dokopy a nápad bol na svete. Veď máme veľa času, tak sa samovoľne pustíme do opráv. Nafotili sa závažné miesta na budove a vyrazilo sa do obchodu s materiálom. Keď predavač videl fotky, poradil návod čo a ako ,aký materiál treba a položil ZÁSADNÚ otázku  - A kto vám to bude robiť???? S hrdosťou sme odpovedali -No veď predsa my! Nebudem vám ani opisovať výraz pána, ktorý tak prevrátil oči, že sa mi o tom sníva ešte teraz... Asi nám už vtedy malo docvaknúť, že to nebude sranda, ale veď čo by nezvládli 3 grácie v zbroji a odhodlaním MUŠKETIEROV???? Takže sa nakúpil komplet materiál a odviezol sa na miesto činu. Odhodlané a motivované pracantky teda začali. Vytiahli labilný rebrík a obliekli sa do pracovného oblečenia. Najprv strhli staré omietky a  nahodili nové. Po niekoľkých dňoch začali s náterom...teda chceli začať, až do momentu, kým zistili, že majú AŽ JEDEN valček a JEDEN štetec. (v šope toho bolo na pohľad viac, ale až pri realizácii sa zistilo, že ďalšie štetce a valčeky boli nepoužiteľné , lebo niekto „šikovný“ ich nechal , kedysi dááááávno, pradááááávno,  úplne zaschnúť, takže pripomínali skôr drôtené kefy, ako maliarske štetce.) Týmto predsa nedajú celú budovu? Ale ani to ich neodradilo.  Tak si poradili ako sa dalo a aspoň ako pokus natreli prvú časť. Kým náter schol, nebudú predsa len tak sedieť, veď by sa patrilo pokosiť trávnik, ostrihať kríky, natrieť lavičky, natrieť stĺpy, opraviť steny v interiéry, poumývať sály , šatne, okná, parapetné dosky, vyprať záclony... Čím viac na okolie pozerali, tým viac práce tam videli. Samozrejme, že by bolo jednoduchšie LEN zatvoriť oči. Ale k tomu nedošlo. Takže pauzy, medzi schnutím, vypĺňali ďalšími a ďalšími aktivitami (komu niet rady, tomu niet pomoci). Samozrejme na pokračovanie maľovania budovy už boli na ďalší deň lepšie vyzbrojené. Podonášali ďalšie štetce a valčeky z domu, aby práca išla od ruky. A veru aj išla. Pracovné oblečenia čo dom dal a na hlavy povinne smetné sáčky, aby nemali melír z exterierovej farby (pohľad pre bohov). 

Tak sa teda vo veľkom pracovalo. Kto nenatieral, ten stierkoval. Kto nestierkoval, fixoval rebrík (neverili by ste, aká je TOTO dôležitá úloha). Kto nemusel byť pri rebríku, tak umýval, ale VŠETKO robili Grácie stáááááále spolu. A čo je najdôležitejšie povedať, ZA KAŽDÉHO počasia. Takže si prešli aj zvýšenou teplotou, nádchou, bolesťami hrdla... a o svaloviciach, natiahnutých svaloch a zaseknutých lopatkách ani nebudem hovoriť. Ale ani to ich neodradilo od práce a VŽDY ďalší deň sa makalo ďalej a maká sa dodnes, lebo stále tam je čo robiť  a oni chcú robiť lebo sú ŠIALENÉ. Ale čo je najdôležitejšie, popri práci si užívajú nie len kávičku, ale plno smiechu, nápadov, spomienok.

A v spomienkach mi určite ostane nie  len toto ťažké obdobie pre celé ľudstvo, ale HLAVNE tieto nezabudnuteľné chvíle na Šancovej s dvoma výnimočnými ženami, ktoré sa neboja práce a iba o nej hovoria... Ženy, ktoré sa s plným nasadením vrhli po hlave do každej „blbiny“, ktorú som si vymyslela a za to som im neskutočne vďačná. V tomto ťažkom období som našla tieto osôbky, ktoré mi napĺňali každučký jeden deň. Preto aj to oslovenie 3 Grácie, z úcty k nim, lebo sú to fakt neskutočné ženy, aj keď ja som stále za tých Mušketierov.

Síce okolo idúci ľudia v nejakom nečase si klepali na čelo, či sme sa už nezbláznili, keď tam makáme, ale nevymenila by som tieto dni s nimi za nič. A do budúcna? Ak chystáte prerábku čohokoľvek, na Šancovej makajú každučký deň tieto nezničiteľné ženy s vrtuľou (presne viete kde...), tak sa nebojte si ich najať. Snáď budú mať ešte voľnú kapacitu objednávok, ktoré sa hrnú z každej strany, lebo kto by predsa nechcel mať doma ako majstrov 3 Grácie alias 3 Mušketierov?

Týmto chcem naozaj zo srdca poďakovať Želke a Zlatici za úúúúúúúúúúúúúplne VŠETKO.

S láskou Veronika