Tento týždeň sa s nami podelila Viky o svoju tanečnú cestu a pohľad, ktorý si časom vytvorila na tanec aj vďaka našim pravidelným stretnutiam. Nielen, že si vďaka jej článku môžeme opäť trochu zaspomínať a možno sa v istých myšlienkach stotožniť, no taktiež nám vnukla nápad nazrieť do foto archívu...

Tanec...

Čo pre mňa znamená tanec? Vždy, keď sme sa v škole rozprávali o koníčkoch a o tom, čo nás baví, moja prvá odpoveď bola tancovanie. Je to pravda.

Tanec ma sprevádzal už od mojich prvých krokov. Môžem povedať, že v škôlke som z mojej triedy bola medzi prvými, ktorí sa prihlásili na malý krúžok zvaný tanečná. Najprv som to brala ako niečo, čo vôbec nie je dôležité - vnímala som to naozaj len ako zábavu. Na veselé detské pesničky sme mali vymyslené jednoduché choreografie. No potom to prišlo. Prvé vystúpenie. Mrzí ma, že spomienky z detstva miznú naozaj rýchlo. Nepamätám si, kde som prvýkrát tancovala pred ľuďmi, kto bol v mojej skupine a ani či sa mi to vydarilo zatancovať bez chyby. Ale jedno je jasné. Bolo to prvýkrát na veľkom javisku (aspoň mne sa zdalo naozaj veľké). Som si na 100% istá, že som mala trochu strach a bála som sa, že niečo pokazím či zabudnem. No sprevádzal ma ešte jeden pocit, ktorý zatienil všetky ostatné. Bola to radosť. Tešila som sa a mala som ten skvelý hrejivý pocit, ako keď sa blíži niečo naozaj veľké. Tá radosť ma už nikdy neopustila a je so mnou doteraz.

Moje tanečné kroky putovali ďalej. Zo škôlky som sa vydala do ZUŠky. Poviem vám, prvé roky boli („nečakane“) iné ako škôlkarska tanečná. Tu už som predsa chodila do Základnej umeleckej školy. Priznám sa, tento názov vo mne prebudil trochu strach. Veď predsa chodiť do školy aj poobede je strašidelné, nie? Škola pre mňa znamenala známky a známky znamenali učenie. Nič navyše sa mi teda učiť naozaj nechcelo. No potom som pochopila, že ZUŠka nie je len obyčajná škola. Je to miesto plné radosti, smiechu, dobrej nálady a hlavne tanca. Na každú hodinu som sa začala tešiť viac a viac. Rada som sa učila nové choreografie, kombinácie, cvičenia, názvy jednotlivých krokov a mnoho ďalšieho.

Na tomto úžasnom mieste som spoznala veľa vecí, ktoré by som nemala možnosť spoznať nikde inde. Len tu. Jednou z nich som nemala možnosť spoznať nikde inde. Len tu. Jednou z nich sú tanečné kamarátstva. Na každom jednom tréningu bez ohľadu na to, či je zima, leto, či prší, či vonku práve vybuchla sopka... sa smejeme.

Najlepšie na tom je, že kamarátska atmosféra nefunguje len medzi nami, žiakmi, ale aj medzi našimi pani učiteľkami. Každú hodinu začneme priateľským rozhovorom, ktorý nás vždy správne naladí.

Tanec pre mňa znamená naozaj veľa. Vďaka nemu som sa naučila vnímať umenie aj cez iný pohľad, vďaka nemu som spoznala skvelých ľudí a predovšetkým sa stal neodlučiteľnou časťou môjho zatiaľ krátkeho života.

Aj keď nám aktuálna situácia zakazuje stretávať sa a zažívať spolu kopec pretancovaných chvíľ, verím, že keď príde deň, na ktorý všetci netrpezlivo čakáme, možnosť zatancovať si vo veľkej sále si budeme vážiť o veľa viac :))

Viktória Mühlbergerová, 7. ročník