Umenie je veľmi osobné. Aby bolo schopné vplývať na emócie, ako by sme si priali, vyžaduje kontakt. Umelec s divákom vytvárajú vo výsledku atmosféru, vzájomnú komunikáciu a samotný dojem z tejto interakcie rozhoduje o tom, či sa nám dielo, koncert alebo predstavenie páčilo.  Všetko je to možné najmä pri osobnom kontakte, preto hneď v úvode označujem umenie prívlastkom „osobné“. Asi by bolo vhodné podotknúť, že mám na mysli predovšetkým performatívne – javiskové umenie (aj keď ostatným druhom by som možno krivdila).

Takýmto kontaktným umením je aj tanec, ktorému sa za bežných okolností venujeme v tanečnom odbore denno-denne. Stretávame sa na tanečnej sále, kde sa snažíme tvoriť tvorivú a priateľskú atmosféru, do ktorej sa radi opakovane vraciame a ktorá nás poháňa pri učení sa nových vecí, ako je to v škole zvykom. Tak isto sa vďaka našim stretnutiam snažíme otvoriť jeden druhému, aby sme emócie dokázali prejavovať aj na javisku a pretlmočili príbehy bez slov...

Donedávna by sme si nevedeli predstaviť ako je možné rozvíjať svoje kreatívne, ale aj fyzické zručnosti bez osobného stretnutia a vzájomnej inšpirácie. Sme v polovici apríla, kedy podobne ako v predchádzajúcom a nasledujúcom mesiaci, zvykne prebiehať množstvo podujatí, na ktoré sa usilovne pripravujeme celý rok a na väčšinu z nich sa ozaj tešíme (ok, na májové absolventské skúšky sa teší málokto, ale aj takí sú! :D). Tak isto sa onedlho priblíži obdobie, keď vrcholia prípravy na náš veľký deň, ktorým nie je nič iné ako záverečné vystúpenie. Verím, že mnohých hlboko zamrzí pomyslenie na jeho zrušenie a tak isto predstava nástupu po takej dlhej pauze, akou je táto, zovrie hrdlo nejednému žiakovi, ale verte, že najmä pedagógovi. Toto obdobie vyzerá ozaj ťažko. Ťažko, ale nie neprekonateľne. 

Dosť bolo trúchlenia, škola je o objavovaní nových možností a my máme práve teraz jednu jedinečnú pred sebou. Tá učí nielen žiakov, ale aj všetkých dospelákov, ktorým sa už prestalo chcieť učiť sa (alebo učiť?). Veď uznajte, kedy ste sa tak intenzívne zblížili so svojimi technickými schopnosťami? Kedy ste rozprávali do mikrofónu, či na kameru v miestnosti, kde ste len vy, či horšie – kde je celá vaša domácnosť a veselo komentuje váš profesionálny počin...? Kedy vaša trpezlivosť bola viac preverovaná? Vďaka chytrým technológiám môžeme komunikovať, spoznávať a vyhľadávať nové informácie, testovať našu disciplínu a oddanosť umeniu a samovzdelávaniu. Teraz máte žiaci – mladšia generácia, možnosť predviesť sa a o tom, že nás ozaj učíte niet pochýb...

ZR.